Malá kotolňa verzus centrálne zásobovanie teplom – čítajte s nami názory odborníkov

(článok bol publikovaný v časopise Energo 4/2013)

Malá kotolňa môže ušetriť

Kedy sa oplatí malá kotolňa a kedy je lepšie vykurovať v rámci centrálneho systému?

Odpoveď je: podľa toho u koho a kde. Vo všeobecnosti však platí, že centrálne zásobovanie teplom je pre odberateľa bezpečnejšie, jednoduchšie, no môže byť i drahšie.

Administratívna budova Bytového družstva so sídlom v Trnave, Beethovenova 26 je napríklad vykurovaná z vlastnej plynovej kotolne spolu s prípravou teplej úžitkovej vody. „Tento spôsob vykurovania sa nám zdá byť výhodnejší, je operatívny vzhľadom na nočný útlm, odstávky a podobne,“ hovorí riaditeľ tamojšieho družstva František Odkladal.

V správe družstva je pritom 291 bytových domov, z toho 263 je vykurovaných z centrálneho tepelného zdroja. „Len 28 bytových domov je vykurovaných z vlastných kotolní, ide o malé domy do 12 bytových jednotiek, kde by pripojenie na centrálne zásobovanie bolo finančne náročné,“ doplnil Odkladal.

Možná úspora

Dodávateľ domových kotolní, bratislavská spoločnosť Seting, pritom uvádza, že vlastná domová kotolňa je jednou z najrýchlejších možností zníženia nákladov na výrobu tepla. „Dosahujú sa tu návratnosti od 3 do 4,5 roka, v závislosti od typu objektu, jestvujúcej dodávky tepla z centrálneho zdroja a vlastného prístupu obyvateľov,“ tvrdí firma.

Odberatelia tak podľa nej ušetria na výrobe tepla zhruba tretinu nákladov. V prípade vlastnej kotolne totiž nedochádza k stratám tepla v rámci rozvodovej sústavy a takisto si odberateľ sám môže regulovať intenzitu kúrenia počas dňa, ale aj roka.

Na druhej strane zástancovia centrálneho zásobovania teplom tvrdia, že úspora môže byť klamlivá. „Pri úvahe o vlastnej kotolni treba počítať aj s nákladmi na jej údržbu v budúcnosti,“ upozorňuje predseda Slovenského zväzu výrobcov tepla Miroslav Obšivaný.

CZT je jednoduchšie

Centrálny systém zásobovania teplom môže byť pre odberateľa oproti vlastnej kotolni pohodlnejší. Nemusí sa totiž starať o bezpečnosť systému a o údržbu. Teplo dostáva komfortne a bez starostí. Samozrejme, môže to byť drahšie.

Obšivaný však tvrdí, že aj s cenou sa dá pohnúť. Cez úsporné opatrenia. „Nie je až také dôležité, aká je cena tepla, ale koľko ročne za teplo zaplatím z vlastnej peňaženky. Málokto rozumie, čo je to GJ, KWh, KW a čo stojí, ale koľko z vlastnej peňaženky za dodávku v jednotlivých rokoch zaplatíme – tomu rozumie každý,“ hovorí s tým, že pri dosiahnutí zníženia spotreby tepla, napríklad uteplením, šetrením a opatreniami dodávateľa tepla sa znižuje spotreba o zhruba 30 až 40 percent.

„Zvýšenie jednotkovej ceny tepla o niekoľko percent tak vôbec neznamená väčšie ročné platby za dodávku tepla,“ doplnil.

Budúcnosť je v obnoviteľných zdrojoch

Na trhu s teplom na Slovensku pôsobí už niekoľko rokov stabilizovaný počet dodávateľov tepla, ktorých je zhruba 340. Tí už využívajú okrem tradičných vykurovacích komodít – plynu a uhlia – aj alternatívne vstupné komodity. Čoraz obľúbenejšia je napríklad biomasa, ale napríklad v Hnúšti už v centrálnom systéme využívajú aj tepelnú energiu zo solárnych panelov.

Práve rastúce ceny klasických komodít budú zrejme výrobcov tlačiť čoraz viac do nových technológií, založených na obnoviteľných zdrojoch, prípadne na kombinovanej výrobe elektriny a tepla.

Cenu fosílnych palív totiž odberatelia nedokážu vôbec ovplyvňovať. Ani na Slovensku nemôžu dodávatelia diktovať Rusom, za koľko nám majú predať plyn.

Naša vláda preto vo svojich strategických dokumentoch tlačí na to, aby aj výrobcovia tepla zvyšovali podiel obnoviteľných zdrojov a kombinovanej výroby elektriny a tepla na celkovej výrobe, aby sa tak znížila naša závislosť od fosílnych palív, ktoré dovážame zo zahraničia.

Miroslav Pejko (autor pôsobí v Hospodárskych novinách)

 

Čo treba zvážiť pri budovaní vlastnej kotolne:

1. K cene tepla by sa mala vždy uvádzať aj ročná spotreba tepla za objekt alebo byt alebo ročné celkové náklady na mernú plochu v €/m².
2. Pred realizáciou racionalizačných opatrení a projektovaním novej kotolne je dôležité, aby si investor dal vypracovať nezávislý energetický audit.
3. Audit by nemala robiť firma, ktorá má realizovať racionalizačné opatrenia a výstavbu kotolne!
4. Je tiež potrebné si uvedomiť, že objekt spotreby tepla má v princípe spotrebu tepla rovnakú, či bude vykurovaný teplom z kotolne, alebo teplom zo sústavy CZT. Na úsporách tepla majú podiel obvykle iné typy úsporných opatrení, napr. zateplenie objektu, výmena, zaizolovanie a vyregulovanie vnútorných rozvodov ústredného kúrenia a teplej úžitkovej vody v objekte a pod.

CZT na slovensku v číslach:

Na Slovensku je cca 2 350 sústav CZT v 306 mestách a obciach z toho:

• 12 miest nad 50-tis. obyvateľov
• 111 miest od 5 do 50-tis. obyvateľov
• 183 miest a obcí do 5-tis. obyvateľov

Z hľadiska primárneho zdroja energie dominuje plyn:

• 65-70 % tepla sa vyrába z plynu
• 19-23 % tepla sa vyrába z uhlia
• cca 10 % sa vyrába z obnoviteľných zdrojov (biomasa)

Z celkového vyrobeného tepla na Slovensku sa cca. 40 % tepla dodáva do bytov a cca 60 % pre ostatných odberateľov (štátna správa, samospráva, priemysel, obchody…)

VÝHODY VLASTNEJ KOTOLNE:

• Odberatelia si môžu sami regulovať kúrenie. Prikúriť si môžu aj počas chladnejších období mimo vykurovacej sezóny.
• ohrev úžitkovej vody v zásobníkových ohrievačoch priamo v dome, jej nedostatok nehrozí
• obyvatelia domu si môžu naprogramovať špičku a útlm vykurovania a tým sporiť
• individuálne nastavenie požadovanej vnútornej teploty v dome
• jednoznačnosť účtov za vstupné energie
• minimálne prevádzkové náklady
• eliminácia strát tepla v kanálových rozvodoch

VÝHODY CZT:

• spoľahlivosť
• komfort
• bezpečnosť
• ekológia
• komplexné služby
• dodávka tepla za prijateľnú cenu

 

Plyn bude drahší, do budúcnosti sa viac oplatí CZT

ROZHOVOR s Miroslavom Obšivaným o vývoji na trhu s teplom.

Centrálne zásobovanie teplom má svoje riziká, ale pre odberateľov je výhodnejšie a do budúcnosti sa oplatí ešte viac. Problémom však je, že regulátor neuznáva investície, ktoré výrobcovia vynakladajú na zdokonalenie systému. V rozhovore pre Energo to tvrdí predseda Slovenského zväzu výrobcov tepla Miroslav Obšivaný.

Centrálne zásobovanie teplom na Slovensku nie je novinkou. Ako sa rozvíja tento spôsob vykurovania? Systém CZT je na Slovensku jeden z najrozvinutejších, čo je historicky dané vybudovaním infraštruktúry v minulosti. Ak sa v súčasnosti budujú nové systémy CZT, tak sú malého lokálneho charakteru pre novú bytovú výstavbu a prípadne priemysel a komunálnu sféru. Aktuálnym trendom je modernizácia existujúceho tepelného hospodárstva. Čoraz viac výrobcov tepla investuje do budovania zdrojov využívajúcich obnoviteľné zdroje energie. Hlavnou motiváciou výrobcov je diverzifikovať palivovú základňu, znížiť cenu tepla a znížiť emisie skleníkových plynov.

Ako možno znížiť cenu tepla? Investície smerujú do zvyšovania hospodárnosti a efektívnosti zdrojov, modernizujú sa tepelné rozvody a prechádza sa zo štvortrubkového systému na dvojtrubkový, inštalujú sa domové odovzdávacie stanice. To sú všetko opatrenia na znižovanie nákladov na strane spotrebiteľa.

Investície však niekto musí zaplatiť. Zohľadňuje ich regulátor v cene tepla? Súčasne platná legislatíva a regulácia výrazne obmedzujú investičné aktivity, nakoľko neposkytujú prevádzkovateľom sústav záruky dlhodobejšieho udržania stavu sústavy, čo má priamy vplyv aj na návratnosť vynaloženého kapitálu a hospodárenie teplárenských spoločností.

Aké sú riziká a nevýhody CZT? Medzi hlavné nevýhody odberatelia v podstate uvádzajú, že v prípade chladného počasia mimo vykurovacej sezóny, napríklad v auguste, si nemôžu „prikúriť“. Z praxe však vieme, že práve tí, ktorí sa odpojili od CZT a majú vlastnú domovú kotolňu, neprimerane šetria až tak, že byty sú podchladené, a to len preto, aby im vyšla menšia spotreba tepla. Tak isto sa poukazuje na teplú úžitkovú vodu a to, že sa musí často dlho odpúšťať a jej vysokú cenu.

Čím to je? Súvisí to objektívne s technickým riešením prípravy teplej úžitkovej vody a správaním sa odberateľa. Doteraz sa väčšinou pripravovala TÚV vo výmenníkovej stanici – mimo domu a táto voda musí stále cirkulovať, zahrievať sa, aby na výtoku u spotrebiteľa mala 45 – 55 °C. Tento problém postupne odstraňujeme tak, že dnes sa už inštaluje dvojtrubkový systém CZT a v dome je umiestnená kompaktná odovzdávacia stanica a priamo v dome sa pripravuje TÚV. Väčší problém je však na strane spotrebiteľov: príliš šetria s TÚV, keď v praxi často byt má spotrebu 1 m³ za rok, čo nie je ani „hygienické“ minimum. Toto má zásadný vplyv na celkovú cenu TÚV. V domoch tiež nie sú rozvody TÚV zaizolované a sú v havarijnom stave. Nie je v nich urobené ani hydraulické vyregulovanie rozvodov TÚV, sú zlé zapojenia ďalších spotrebičov a väčšinou tlak studenej vody je vyšší a pri napojeniach bez spätnej klapky sa studená voda pretláča do teplej vody.

Prečo podľa vás niektoré bytové družstvá, ale aj iní odberatelia uprednostňujú vlastné kotolne? Najčastejším dôvodom, ktorý odberatelia uvádzajú pri prechode na individuálne vykurovanie, je jednotková cena tepla. Odberatelia sa často rozhodujú pre odpojenie sa od systémov CZT na základe porovnania ceny tepla z CZT a z domovej kotolne, ktorú im deklaruje dodávateľ domovej kotolne. Ním deklarovaná cena tepla je často zavádzajúca, lebo do ceny tepla cielene nezahŕňa napríklad investičné náklady na obstaranie kotla, mzdové náklady obsluhy, opravy a údržbu kotla a podobne.

Vlastná kotolňa však dáva predsa do rúk majiteľa lepšiu kontrolu nad teplom a aj možnosť úspory, či nie? Vybudovanie samostatnej domovej kotolne a odpojenie sa od CZT nerieši samotnú problematiku úspor v spotrebe, ktorú im dodávateľ domovej kotolne tiež deklaruje, pretože pri prechode na samostatnú domovú kotolňu sa len jeden zdroj výroby tepla nahradí druhým. V tomto prípade, pri porovnávaní CZT a domovej kotolne, by sa odberateľ nemal spoliehať len na percentuálne vyjadrovanie možných úspor. Vždy treba porovnávať absolútnu výšku nákladov pred a po realizácii vlastného zdroja. Vlastnú kotolňu je napríklad nutné aj správne nadimenzovať a aj preto pri nedostatočnom využití kotolne nemusí dosahovať očakávanú účinnosť, v dôsledku čoho celkové náklady na teplo môžu stúpnuť.

Na čo si teda treba dávať pozor pri prechode k vlastnej kotolni? Ak odberateľ zvažuje odpojenie, mal by zvážiť viaceré aspekty. Mal by brať do úvahy – náklady na vypracovanie projektovej dokumentácie, náklady na inžiniersku činnosť, cenu kotla, jeho osadenie a zavedenie, poplatok za odpojenie od CZT, mzdové náklady na prevádzku vlastnej kotolne, náklady na povinné pravidelné odborné prehliadky a skúšky kotla, náklady na údržbu, náklady na energie, poplatky za znečistenie ovzdušia a tak ďalej. Zároveň sa od navrhovanej technológie odvíjajú aj investičné náklady. Aj tu platí, že čím je technológia modernejšia, tým je potrebných viac investícií. Odberateľ by mal poznať potrebu tepla pre dom počas obdobia životnosti nového kotla. Tepelná sústava by mala byť vyregulovaná, to znamená prispôsobená aktuálnej potrebe tepla v jednotlivých častiach domu.

Nie sú vlastné kotolne bezpečnejšie? Zariadenia na výrobu tepla patria medzi takzvané vyhradené zariadenia. Znamená to, že sú rizikové a môže im hroziť závažná porucha. Práve kvôli tejto kategorizácii podliehajú výrobcovia tepla v rámci CZT prísnym kontrolám. Pravidelnými kontrolami sa rizikovým stavom predchádza a v prípade zistenia akejkoľvek odchýlky hrozia výrobcovi vysoké pokuty. Výrobcovia v systéme CZT podliehajú pravidelným revíznym kontrolám, ktoré už nie sú také samozrejmé v prípade domových kotolní. U domových kotolní sa povinnosť pravidelných revízií výrazne podceňuje a zanedbáva, čím je ohrozená bezpečnosť nielen obyvateľov objektu, v ktorom je domová kotolňa umiestnená, ale aj bezpečnosť obyvateľov v okolitých domoch.

Je centrálne zásobovanie aj šetrnejšie k životnému prostrediu? Centrálne zdroje na výrobu tepla rešpektujú všetky environmentálne hľadiská a sú zväčša situované na okraji obytných zón, takže aj emisie znečisťujúcich látok sú produkované mimo najviac zaľudnených častí mesta. Naopak v prípade individuálnych domových kotolní je koncentrácia komínov, a tým aj vypúšťaných škodlivín, sústredená priamo v obytných zónach. Z environmentálneho hľadiska sú pre centrálne zdroje tepla v zmysle platných legislatívnych noriem stanovené prísne hodnoty emisných limitov a ich dodržiavanie je pravidelne kontrolované. Aby výrobcovia tepla mohli stanovené hodnoty dodržať, museli investovať nemalé finančné prostriedky do moderných technológií. Pokiaľ ide o domové kotolne, tak kontrola emisií znečisťujúcich látok z nich je prakticky nulová – nie sú legislatívne požiadavky, obce a mestá na kontrolu nemajú prostriedky.

Do akej miery využívame CZT v porovnaní so zahraničnými krajinami? Slovensko má jeden z najrozvinutejších systémov centrálneho zásobovania teplom. Vybudovaniu infraštruktúry predchádzali v minulosti nemalé investície, ktoré v súčasnosti umožňujú Slovensku využívať výhody, medzi ktoré patrí najmä možnosť kombinovanej výroby elektriny a tepla, možnosť adaptácie na alternatívne zdroje energie, komfort pre užívateľov pripojených na systémy CZT a v prípade vhodne navrhnutých, primerane dimenzovaných a optimálne prevádzkovaných systémov CZT aj úspora a efektívne využitie primárnych energetických zdrojov. Preto je potrebné túto infraštruktúru chrániť, zdokonaľovať a rozširovať. Aj svetová energetická agentúra konštatuje, že náš systém centrálneho zásobovania teplom má vysoký potenciál na udržateľný rozvoj tepelnej energetiky z hľadiska úspor energie, podpory energetickej bezpečnosti, ekonomického rozvoja a odporúča udržiavať, podporovať a rozvíjať systémy CZT, ktoré podľa ich štúdie majú u nás vysokú hodnotu existujúcej infraštruktúry. Podľa štatistík Slovenskej inovačnej a energetickej agentúry rozhodujúcimi odberateľmi tepla a teplej vody sú vlastníci a správcovia 16 100 bytových domov s viac ako 1,9 miliónmi obyvateľov. Ostatní majú teplo z lokálnych kotolní v bytových a rodinných domoch alebo z individuálnych zdrojov v byte.

V minulom roku poklesol objem dodaného tepla o 7 percent – čím je to spôsobené? Pokles dodávok je spôsobený úspornými opatreniami na strane odberateľa, klimatickými zmenami, ako i v dôsledku hospodárskej krízy v oblasti priemyselného odberu a na druhej strane efektívnejšou výrobou a dodávkou tepla, znižovaním strát vhodnými investíciami a modernou technológiou výrobcami tepla.

Bude tento trend pokračovať? Vzhľadom na ciele vyplývajúce zo Smernice EÚ o energetickej efektívnosti sa očakáva trend znižovania spotreby tepla aj v nasledujúcich rokoch. Podľa smernice každý členský štát zriadi tzv. povinnú schému energetickej efektívnosti, na základe ktorej distribútori energie alebo obchodné energetické spoločnosti, ktoré dodávajú konečným odberateľom energiu, dosiahnu kumulatívny cieľ zníženia konečnej energetickej spotreby. Cieľ by mal byť stanovený minimálne na úrovni dosahovania každoročných nových úspor od 1. januára 2014 do 31. decembra 2020 vo výške 1,5 % ročného množstva energie dodanej konečným odberateľom.

Mohlo by byť v budúcnosti výhodnejšie mať vlastnú kotolňu vzhľadom na cenu? Pri neustálom zvyšovaní cien plynu aj pre domové kotolne (odber v tarife M4) sa budovanie malých plynových domových kotolní ekonomicky neoplatí. Dokonca do budúcnosti predpokladáme vyšší rast cien plynu pre maloodber – tak ako je to v iných západných krajinách, ako pre nás veľkoodberateľov bude výroba tepla v malých kotolniach ekonomicky nevýhodná. Čo je však dôležitejšie, je spotreba tepla a nie jeho jednotková cena. A znižovať spotrebu – šetriť, je v našich silách. Štandardne 30 – 40 % úspory sa dosahujú komplexným uteplením domu, dodržiavaním správnej teploty v byte, krátkym intenzívnym vetraním, nezakrývaním radiátorov záclonami, nábytkom a podobne. Treba si uvedomiť, že ceny energií vo svete aj na Slovensku budú v budúcnosti rásť. Tomu sa neubránime, ale čo môžeme urobiť, tak to je šetriť touto drahou energiou.

Nehrozí podľa vás, že CZT môže viesť aj k tomu, že budú vznikať monopoly v zásobovaní teplom? Aj keď výroba a dodávka tepla patrí spolu s plynom, elektrinou a vodou medzi štyri prirodzené monopoly a teda je regulovanou činnosťou, musíme zdôrazniť, že už dnes aj na trhu s teplom existuje konkurencia. Výrobcovia a dodávatelia tepla sa dnes už čiastočne samoregulujú v cene tepla tak, aby boli konkurencieschopní. Systémom CZT konkurujú rôzne iné možné spôsoby výroby a dodávky tepla, ako napr. domové kotolne na zemný plyn alebo peletky, plynové alebo elektrické tepelné čerpadlá – hlavne v budovách škôl, obecných úradov – dotované solárne a fotovoltické panely a nezanedbateľný objem stále predstavuje aj prechod na individuálne vykurovanie v bytoch, preto dôvod na takéto obavy nevidíme.

Miroslav Pejko