Kategória: Aktuality

Napriek koronakríze a zvýšenej spotrebe sa nemusia domácnosti báť nedoplatkov

Rok 2019 bol opäť veľmi teplý, na väčšine územia SR sa podľa meteorológov radí na tretiu priečku za rokmi  2014 a 2018.  Spotrebitelia sa tak nemusia obávať vysokých nákladov na teplo. Teplári hovoria, že k stabilizácii cien prispievajú aj systémy CZT. Využívajú sa pri nich obnoviteľné zdroje energie.

Prvý polrok 2019, až na niekoľko chladnejších epizód v januári, bol nadpriemerne teplý. Február bol teplejší o +3,6 °C oproti dlhodobému priemeru, marec o +3,3 °C.  Oproti dlhodobému priemeru boli teploty vyššie aj na jeseň a v závere roka.

Tieto skutočnosti sa premietnu aj do vyúčtovania tepla, ktoré môžu domácnosti očakávať koncom mája a domácnosti sa nemusia obávať o výšku platieb za dodané teplo. To, či budú mať preplatky alebo nedoplatky, bude závisieť najmä od nastavenia výšky zálohových platieb. Ak mali zálohové platby nastavené rovnako ako minulý rok , tak môžu očakávať približne rovnaké preplatky, resp. nedoplatky. Výška preplatku, resp. nedoplatku je vlastne rozdiel medzi skutočnými nákladmi na teplo na byt, ktorý je  uvedený vo vyúčtovaní od správcu a uhradenými zálohovými platbami, ktoré sa za byt počas roka zaplatia. Ak sú skutočné náklady vyššie ako suma uhradených záloh, vznikne nedoplatok a naopak.

K stabilizácii cien tepla prispieva aj neustále zvyšovanie efektívnosti pri výrobe tepla a teplej vody. V systémoch CZT sa vo veľkej miere využívajú obnoviteľné zdroje energie, zariadenia KVET, ktoré predstavujú moderné technológie založené na princípe  združenej výroby, t. j. na jednom zariadení sa súčasne vyrába elektrická energia aj teplo. Účinnosť výroby a distribúcie tepla zvyšujú výrobcovia a dodávatelia tepla prostredníctvom nepretržitého vyhodnocovania údajov z výroby a dodávky tepelnej energie v centrálnych dispečingoch a následného spracovania dodávky tepla.  S minimálnymi stratami v celej sústave dispečeri efektívne riadia dodávku tepla a prispôsobujú ju aktuálnemu počasiu a potrebám klientov. Systémy CZT tak zabezpečujú efektívnu a ekologickú a  spoľahlivú dodávku tepla a teplej vody.

Začiatok a koniec vykurovacej sezóny nie je presne stanovený. Podľa vyhlášky Ministerstva hospodárstva začína vykurovacie obdobie spravidla 1. septembra a končí sa 31. mája v nasledujúcom roku za podmienky, že. vonkajšia priemerná denná teplota vzduchu vo vykurovacom období klesne počas dvoch za sebou nasledujúcich dní pod 13 ^oC a podľa predpovede vývoja počasia nemožno očakávať zvýšenie vonkajšej priemernej dennej teploty. Dodávatelia tepla môžu prerušiť vykurovanie aj skôr, ale len za tých podmienok, že teplota vzduchu stúpne nad 13 ° počas dvoch za sebou nasledujúcich dní a zároveň predpoveď počasia pokles teploty pod túto hodnotu neočakáva.

Podľa zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov je správca povinný doručiť odberateľom vyúčtovanie za obdobie od 1.1. do 31.12. najneskôr do 31. mája. nasledujúceho roka. Domácnosti najviac vo vyúčtovaní zaujímajú práve údaje o nákladoch na dodané teplo na vykurovanie a na prípravu teplej vody. Je potrebné vedieť, že dodávatelia tepla  fakturujú  náklady za spotrebu  tepla správcom domov. Fakturácia prebieha podľa  spotrieb nameraných na meračoch tepla, ktoré sú umiestnené  na vstupe do obytného domu v  zmysle zákona 657/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Správca alebo SVB zodpovedá za samotné rozúčtovanie vyfakturovaných  nákladov na jednotlivé domácnosti, pričom sa riadia vyhláškou MH SR č. 240/2016 Z. z. v platnom znení, ktorou sa ustanovuje teplota teplej úžitkovej vody na odbernom mieste, pravidlá rozpočítavania množstva tepla dodaného v teplej úžitkovej vode a rozpočítavania množstva tepla.

 

Pre citácie: Stanislav Janiš, predseda predstavenstva Slovenského zväzu výrobcov tepla

Pre citácie: Stanislav Janiš, predseda predstavenstva Slovenského zväzu výrobcov tepla

MŽP chce trestať ľudí za to, že kúria ekologickým teplom. Teplári hovoria, že je to diskriminačné

Ministerstvo životného prostredia chce novelou zákona o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia trestať ľudí za to, že kúria ekologickým teplom. Podľa medializovaných informácií novelou sa zvýšia poplatky a získané peniaze chce ministerstvo využiť na pomoc regiónom, ktoré sú najviac postihnuté znečistením ovzdušia. SZVT vysvetľuje, že takýto postup zo strany vlády je voči odberateľom zo systémov CZT diskriminačný.

Ministerstvo chce novelou zvýšiť poplatky pre veľké a stredné zdroje znečisťovania. Na malé zdroje totiž dosah nemá, tie patria pod samosprávy. SZVT upozorňuje, že malé spaľovacie zariadenia nemajú stanovené žiadne limity pre znečisťujúce látky a nikto ich nemeria. Vo všeobecnosti sú nekontrolované.

Zároveň v januári tohto roku uverejnilo MŽP vo svojom strategickom materiáli „Národný program znižovania emisií“  znižujúci sa trend emisií príslušných znečisťujúcich látok v energetickom sektore a súčasne dodáva, že najvýznamnejší podiel emisií PM 2,5  a značné množstvo emisií NOX a NMVOC pochádza z vykurovania domácností, teda z malých zdrojov, ktoré však navrhovaná novela nerieši.

Ministerstvo v tom istom dokumente v záverečných prioritných opatreniach pre jednotlivé znečisťujúce látky (NOx, NMVOC, SO2, PM2,5, …) uvádza ako opatrenie „Napojenie domácností na centrálny systém zásobovania teplom (CZT), lebo domácnosti prispievajú najväčším podielom k znečisťovaniu ovzdušia emisiami PM 2,5“ a „Centrálne zásobovanie teplom je jedným z najefektívnejších spôsobov zabezpečenia tepla pre domácnosti.“ Odhaduje sa, že 26 680 domácností používajúcich tradičné kotly sa dá relatívne ľahko pripojiť na systém CZT. V materiáli sa uvažuje aj o zavádzaní nízkoemisných zón v mestách.

Podľa teplárov na jednej strane vláda zo sídlisk doslova „vytláča“ autá a mediálne to predáva ako moderné, zelené, pokrokové a SMART a na druhej strane, súčasne na sídliskách chce povoľovať nové komíny, napriek tomu, že ich nemá pod kontrolou. Lenže v konečnom výsledku je každý nový komín pri objekte  v podstate naštartované auto na streche domu.

Navrhovaná novela je v podstate odkaz občanom, ktorí sú dnes napojení na ekologické teplo z CZT, že ich diskriminácia oproti individuálnemu vykurovaniu sa ešte prehĺbi. Už dnes má spotrebiteľ z CZT v cene tepla zahrnuté povolenky CO₂ (individuálni spotrebitelia ich nemajú, za nich ich platí štát), už dnes sa spotrebiteľ z CZT veľkou mierou podieľa na čistom ovzduší, lebo EÚ a štát predpísal prísne environmentálne limity, ktoré zdroje CZT musia spĺňať.

Novela zároveň hovorí o tom, že spotrebiteľ, ktorý si platí za ekologické teplo z CZT, bude za teplo platiť ešte viac, aby MŽP mohlo vyhlasovať výzvy na rôzne kotlíkové dotácie. Mladá rodina, či dôchodcovia v paneláku sa tak budú skladať na dotácie kotlov v individuálnom vykurovaní. Ekológiu v  systémoch CZT títo ľudia už platia, tak prečo by sa mali skladať ešte aj na ekológiu individuálneho vykurovania pre niekoho iného?

Teplári upozorňujú na pozitívne príklady zo zahraničia, kde systémy CZT štáty a obce vidia ako zdroj čistého ovzdušia a teplo  z CZT sa počíta do SMART značky mesta. Mestá i štáty tomu upravujú pravidlá, napr. nižšia sadzba DPH na teplo z CZT je v Čechách od januára 2019, či v ďalších štátoch ako Maďarsku, Francúzsku. Vo Francúzsku majú fondy na výstavbu CZT, pretože tam je to prestíž mať systémy CZT. Ljubljana, hlavné mesto Slovinska, má všeobecné záväzné nariadenie o povinnom pripájaní na CZT. T. j. čistejšie ovzdušie a znižovanie nákladov obyvateľov na teplo, lebo fixné náklady sa rozpočítavajú na väčšie množstvo odberateľov. Riešia teda súčasne aj sociálny problém obyvateľstva. V  škandinávskych krajinách – Švédsko, Dánsko, CZT prekvitá, v Kodani je aj kráľovský palác napojený na CZT.

Kontakt pre médiá:
Karol Klobušický
Tel.: 0903 515 630