Cena tepla je dvojzložková. Znamená to, že sa platia dve zložky ceny, ktoré sú stanovené odlišnou metodikou a odlišné je aj ich účtovanie.
Pri platbách za teplo je to veľmi podobné, ako pri odbere elektrickej energie. Aj v tomto prípade je cena zložená z dvoch samostatných zložiek – fixnej ceny a variabilnej ceny.
Fixná zložka ceny tepla
Platba za fixnú zložku ceny je obdobou platby za veľkosť ističa pri odbere elektrickej energie. Tiež ide o platbu, ktorá vychádza z veľkosti odberu. Rovnako ako pri platbe podľa veľkosti ističa, ani táto platba za fixnú zložku ceny tepla nie je závislá na reálnom odbere v danom roku. Inými slovami, ak je rok teplejší a odberateľ spotrebuje menej tepla, za fixnú zložku ceny tepla platí stále rovnako. Platí to samozrejme aj naopak. Ak odoberie viac tepla, pretože je tuhšia zima, tiež sa to na platbe za fixnú zložku ceny tepla neprejaví.
Pri odbere tepla nemá odberateľ žiaden istič, ako v prípade odberu elektriny, na základe ktorého by bolo možné stanoviť veľkosť odberu a teda aj veľkosť platby za fixnú zložku ceny tepla. Preto Úrad pre reguláciu sieťových odvetví stanovil pre určenie platby za fixnú zložku ceny tepla parameter, ktorý sa volá regulačný príkon. Každý jednotlivý odberateľ tepla má určený vlastný regulačný príkon, ktorý je stanovený v kW (kilowattoch).
Fixná zložka ceny tepla je stanovená Úradom pre reguláciu sieťových odvetví v EUR/kW regulačného príkonu.
Platba za fixnú zložku ceny tepla sa potom vypočíta podľa vzorca:
regulačný príkon odberateľa (v kW) x fixná zložka ceny tepla (v EUR/kW) = celková ročná platba (EUR)
pričom táto suma sa platí každý mesiac jednou dvanástinou (celková ročná platba/12)
Regulačný príkon
Regulačný príkon je teda stanovený pre každého odberateľa individuálne. Je stanovený na základe jeho odberov tepla, alebo dohodou na základe preukázateľných výpočtov.
Stanovený regulačný príkon je nemenný na celý rok. K úprave vypočítanej hodnoty regulačného príkonu môže dôjsť len dohodu odberateľa a dodávateľa pred začatím ďalšieho regulačného roka v prípade, že odberateľ uskutočnil také opatrenia, ktoré priniesli zásadné zníženie spotreby tepla (napr. zateplenie, reguláciu a pod.).
Za čo sa platí platbou fixnej zložky ceny tepla ?
Platba fixnej zložky ceny tepla slúži dodávateľovi tepla na úhradu jeho fixných nákladov. Ide teda o náklady, ktoré musí vynaložiť na to, aby bol schopní dodávať odberateľovi teplo a musí ich vynaložiť bez ohľadu na objem dodávok. Sú to teda náklady, ktoré mu vznikajú bez ohľadu na počasie. Predovšetkým ich tvoria mzdy pracovníkov, odpisy, úroky, nájomné, náklady na opravy, dane a poplatky. Ide o náklady, ktoré sú rovnaké (fixné) bez ohľadu na to, či je v danom roku zima chladnejšia alebo teplejšie, či teda musí dodať viac alebo menej tepla.
Variabilná zložka ceny tepla
Platba za variabilnú zložku ceny je platbou za skutočne odobraté množstvo tepla. Platí sa len za teplo, ktoré bolo skutočne dodané.
Jednotkou množstva odobratého tepla nie je už GJ ale kWh (kilowatthodina). Platí prepočet 1.000 kWh = 3,6 GJ; alebo 1 GJ = 277,7778 kWh. Ide teda o rovnaká jednotku, ako pri odbere elektriny.
Variabilná zložka ceny tepla je stanovená Úradom pre reguláciu sieťových odvetví v EUR/kWh.
Platba sa vypočíta jednoduchým prepočtom:
skutočné odobraté množstvo tepla (v kWh) x variabilná cena tepla (v EUR/kWh) = platba (v EUR)
Odberateľ teda platí len to, čo skutočne spotrebuje. Ak je rok teplejší a menšia spotreba, je celková platba nižšia. Ak naopak je tuhšia zima, platba sa zvýši úmerne rastu spotreby tepla.
Za čo sa platí platbou variabilnej zložky ceny tepla ?
Platba variabilnej zložky ceny tepla slúži dodávateľovi tepla predovšetkým na úhradu jeho nákladov na palivo, elektrickú energiu. Ide to tie náklady, ktoré vynakladá v závislosti od množstva odobratého a teda aj vyrobeného tepla. Sú závislé na počasí (teplote). Ak je teplo a odberateľ teplo neodoberá, výrobca tepla ho nemusí vyrobiť a teda ani platiť náklady na palivo. Preto ide o variabilné náklady.
Celková cena tepla
V minulých rokoch boli odberatelia zvyknutí sčítavať variabilnú a fixnú zložku ceny tepla, aby získali celkovú cenu. Potom si ju vedeli jednoducho porovnať s cenou z predchádzajúceho roka, prípadne s cenou iných dodávateľov. Bolo to jednoduché, pretože obe zložky ceny tepla boli stanovené v rovnakých jednotkách (v SK/GJ).
V súčasnosti nie je možné takýto jednoduchý prepočet urobiť. Každá zo zložiek ceny tepla je stanovená v iných jednotkách. Fixná zložka ceny tepla je stanovená v EUR/kW regulačného príkonu a variabilná zložka ceny tepla v EUR/kWh odobratého tepla.
Schválené maximálne fixné a variabilné náklady Úradom pre reguláciu sieťových odvetví sú každoročne uverejnené na stránke www.urso.gov.sk , kde si ich každý môže pozrieť a porovnať vrámci SR.
Čo odberateľ v cene tepla neplatí
Straty na rozvodoch
V prípade mnohých dodávateľov tepla sú dnes ešte využívané zastaralé rozvody tepla s vysokými stratami. Odberatelia to potom vidia najmä v zime v podobe zelených pásov v zasnežených trávnikoch. Celkom logicky v nich vzniká pocit, že tieto straty potom platia oni vo vysokých cenách tepla. Cítia sa okradnutí a bezbranní. Platia odberatelia však tieto straty skutočne?
Odpoveď je jednoduchá. Platia z týchto strát len tú časť, ktorá je technicky odôvodniteľná a schválená oprávneným orgánom (energetická inšpekcia) ako oprávnená. Každý rozvod (tepla, ale aj vody, plynu, elektriny) vykazuje distribučné straty. Straty sú nevyhnutným sprievodným javom rozvodov. Ide však o to, aby odberateľ bol chránení a podieľal sa svojimi nákladmi len na tých stratách, ktoré sú nevyhnutné pre jeho dodávku tepla. Odberateľ musí byť chránený pred nákladmi vychádzajúcimi z neprimeraných strát.
Dodávateľ si teda do ceny tepla môže zahrnúť len straty do výšky, do akej ich oprávnená odborná inštitúcia (energetická inšpekcia) označí ako primerané. Všetky ostatné straty (tzv. nadnormatívne) nie sú zahrnuté v cene tepla a odberateľ ich neplatí.
Neprimeraný zisk a nadštandardné pôžitky
Mnoho odberateľov si myslí, že dodávatelia tepla dosahujú vysoké neprimerané zisky. Táto predstava vychádza z neustáleho rastu cien tepla v posledných rokoch. Ne je však pravdivá. Rast ceny tepla je zavinený rastom variabilných nákladov (najmä palív a zvlášť zemného plynu). Zisk dodávateľa tepla je regulovaný. Jeho výška sa za posledných 5 rokov zásadne nemenila. Naopak, výrazne klesá podiel zisku dodávateľa na celkovej cene tepla. Kým v roku 2005 dosahoval podiel zisku na cene tepla cca 5%, v roku 2008 to bolo menej ako 3%. Je to spôsobené práve rastom ceny tepla v dôsledku rastu paliva, pričom výška zisku v prepočte na kWh (alebo GJ) sa nemení.
Zisk dodávateľa je teda regulovanou položkou. Je stanovený Výnosom Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a výrobca si nemôže stanoviť jeho ľubovoľnú výšku.
Rovnako výrobca nemôže do nákladov na výrobu tepla započítať nadštandardné pôžitky ako sú napríklad odmeny štatutárnym orgánom, dary, príspevky na rekreácie, rekondičné a ozdravné pobyty, sponzoring a podobne.
Pozrite si:
