Napriek koronakríze a zvýšenej spotrebe sa nemusia domácnosti báť nedoplatkov
Napriek koronakríze a zvýšenej spotrebe sa nemusia domácnosti báť nedoplatkov Rok 2019 bol opäť veľmi teplý, na väčšine územia SR sa podľa meteorológov radí na tretiu priečku za rokmi 2014 a 2018. Spotrebitelia sa tak nemusia obávať vysokých nákladov na teplo. Teplári hovoria, že k stabilizácii cien prispievajú aj systémy CZT. Využívajú sa pri nich obnoviteľné zdroje energie.
Prvý polrok 2019, až na niekoľko chladnejších epizód v januári, bol nadpriemerne teplý. Február bol teplejší o +3,6 °C oproti dlhodobému priemeru, marec o +3,3 °C. Oproti dlhodobému priemeru boli teploty vyššie aj na jeseň a v závere roka.
Tieto skutočnosti sa premietnu aj do vyúčtovania tepla, ktoré môžu domácnosti očakávať koncom mája a domácnosti sa nemusia obávať o výšku platieb za dodané teplo. To, či budú mať preplatky alebo nedoplatky, bude závisieť najmä od nastavenia výšky zálohových platieb. Ak mali zálohové platby nastavené rovnako ako minulý rok , tak môžu očakávať približne rovnaké preplatky, resp. nedoplatky. Výška preplatku, resp. nedoplatku je vlastne rozdiel medzi skutočnými nákladmi na teplo na byt, ktorý je uvedený vo vyúčtovaní od správcu a uhradenými zálohovými platbami, ktoré sa za byt počas roka zaplatia. Ak sú skutočné náklady vyššie ako suma uhradených záloh, vznikne nedoplatok a naopak.
K stabilizácii cien tepla prispieva aj neustále zvyšovanie efektívnosti pri výrobe tepla a teplej vody. V systémoch CZT sa vo veľkej miere využívajú obnoviteľné zdroje energie, zariadenia KVET, ktoré predstavujú moderné technológie založené na princípe združenej výroby, t. j. na jednom zariadení sa súčasne vyrába elektrická energia aj teplo. Účinnosť výroby a distribúcie tepla zvyšujú výrobcovia a dodávatelia tepla prostredníctvom nepretržitého vyhodnocovania údajov z výroby a dodávky tepelnej energie v centrálnych dispečingoch a následného spracovania dodávky tepla. S minimálnymi stratami v celej sústave dispečeri efektívne riadia dodávku tepla a prispôsobujú ju aktuálnemu počasiu a potrebám klientov. Systémy CZT tak zabezpečujú efektívnu a ekologickú a spoľahlivú dodávku tepla a teplej vody.
Začiatok a koniec vykurovacej sezóny nie je presne stanovený. Podľa vyhlášky Ministerstva hospodárstva začína vykurovacie obdobie spravidla 1. septembra a končí sa 31. mája v nasledujúcom roku za podmienky, že. vonkajšia priemerná denná teplota vzduchu vo vykurovacom období klesne počas dvoch za sebou nasledujúcich dní pod 13 oC a podľa predpovede vývoja počasia nemožno očakávať zvýšenie vonkajšej priemernej dennej teploty. Dodávatelia tepla môžu prerušiť vykurovanie aj skôr, ale len za tých podmienok, že teplota vzduchu stúpne nad 13 ° počas dvoch za sebou nasledujúcich dní a zároveň predpoveď počasia pokles teploty pod túto hodnotu neočakáva.
Podľa zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov je správca povinný doručiť odberateľom vyúčtovanie za obdobie od 1.1. do 31.12. najneskôr do 31. mája. nasledujúceho roka. Domácnosti najviac vo vyúčtovaní zaujímajú práve údaje o nákladoch na dodané teplo na vykurovanie a na prípravu teplej vody. Je potrebné vedieť, že dodávatelia tepla fakturujú náklady za spotrebu tepla správcom domov. Fakturácia prebieha podľa spotrieb nameraných na meračoch tepla, ktoré sú umiestnené na vstupe do obytného domu v zmysle zákona 657/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Správca alebo SVB zodpovedá za samotné rozúčtovanie vyfakturovaných nákladov na jednotlivé domácnosti, pričom sa riadia vyhláškou MH SR č. 240/2016 Z. z. v platnom znení, ktorou sa ustanovuje teplota teplej úžitkovej vody na odbernom mieste, pravidlá rozpočítavania množstva tepla dodaného v teplej úžitkovej vode a rozpočítavania množstva tepla.
Pre citácie: Stanislav Janiš, predseda predstavenstva Slovenského zväzu výrobcov tepla
